Elektronika je súčasťou nášho každodenného života – smartfóny, počítače, televízory, spotrebiče, lampy, nabíjačky. Ale keď zariadenia doslúžia alebo sa stanú zastaranými, často končia v koši alebo na skládke/v spaľovni. Tento „elektronický odpad“ (alebo WEEE/E-waste) predstavuje jednu z najrýchlejšie rastúcich zložiek odpadu v Európe i vo svete.

Kampaň EWWR 2025 sa zameriava práve na tento problém a volá po aktívnej angažovanosti verejnosti, škôl, samospráv aj firiem. Cieľom je motivovať ku zníženiu vzniku elektronického odpadu prostredníctvom predĺženia životnosti zariadení, opráv, opätovnému použitiu a zodpovednému zberu.

Čo je elektroodpad?

Elektroodpad (skratka OEEZ – odpad z elektrických a elektronických zariadení, v angličtine WEEE  – Waste Electrical and Electronic Equipment) zahŕňa všetko, čo funguje na elektrinu alebo batérie, no prestalo sa používať. Patria sem:

• Veľké spotrebiče: chladničky, práčky, rúry...

• Malé spotrebiče: vysávače, fény, rýchlovarné kanvice...

• Informačné a telekomunikačné zariadenia: počítače, telefóny, routery...

• Osvetlenie: žiarivky, LED svietidlá

• Náradie, lekárske prístroje, hračky, batérie...

Zloženie elektroodpadu je komplexné – obsahuje kovy (meď, hliník, zlato, striebro, železo), plasty, sklo a zároveň toxické látky ako ortuť, olovo, kadmium, brómované retardéry horenia či PVC. Ak sa e-odpad nespracuje bezpečne, tieto látky unikajú do pôdy, vody a ovzdušia, kde môžu poškodzovať zdravie ľudí aj ekosystémy. 

Keď sa technológie menia na problém: 

• V roku 2022 bolo vo svete vyprodukovaných približne 62 miliónov ton elektronického odpadu. 

• Len 22,3 % tohto množstva bolo v tom istom roku riadne zhodnotených a recyklovaných. 

• Množstvo elektronického odpadu rastie tempom približne 2,6 milióna ton ročne a predpokladá sa, že v roku 2030 dosiahne až 82 miliónov ton. 

• Oproti roku 2010 vzrástlo množstvo vyprodukovaného elektroodpadu o 82 % (2022). 

• V rámci EÚ sa každý rok uvádza na trh 14,4 milióna ton elektrických a elektronických zariadení, no vyzbieraných sa ich vráti len asi 5 miliónov ton. 

• Na osobu v EÚ pripadá priemerne 11,2 kg elektronického odpadu ročne. 

• Podľa niektorých odhadov tvorí celý digitálny sektor - výroba, prevádzka, siete a zariadenia - približne 3-4 % globálnych emisií skleníkových plynov, čo sa približuje alebo môže byť viac než priamy podiel letectva (~2-3 %). 

Problém elektroodpadu nevzniká len na konci životnosti zariadení. Začína už pri ich výrobe a dizajne. Mnohé výrobky sú konštruované tak, aby sa rýchlo pokazili, ťažko opravovali alebo sa neoplatilo ich servisovať – tzv. plánované zastarávanie. K tomu sa pridáva tlak reklamy na neustále „inovácie“ a módne novinky. Tento systém – „kúp, používaj, vyhoď“ – vytvára obrovské množstvo odpadu aj z úplne funkčných zariadení.